Kapitola deviata

18. září 2009 v 15:11 | Heal_To_WORLD |  Kliatba našej rodiny

KAPITOLA DEVIATA

Susie


Otvorila som oči a zažmurkala som. Kde som to? Obzrela som sa a zbadala som na sebou to isté dievča ktoré mi pomohlo. "Stephannie?" opýtala sa. "Kto si?" šepla som. "Som Susie Lorenová. Ten, ehm, vlkolak ktorý ti zachránil život."
"Život si mi zachránila už dvakrát."
"Mimochodom, čo to bolo. To čo... No že ti zhorel dom a potom si sa tak... Zmietala na zemi?"
"Ani neviem... Možno diabol a možno rozzúrený duch ktorý sa ma snaží zabiť."
"Aha... No. Milé. Nepovieš mi o tom viac?"
"Vieš ako sa volám. Moju rodinu postihuje kliatba už pekne dlho. Vždy len dievčatá do asi osemnástich rokov. Duch ktorý sa volá Isabella Blacková sa momentálne pokúša zabiť nie len mňa ale aj toho upíra. Navyše, som akosi nechtiac svoju dušu zapredala diablovi. Poviem, ti som v poriadnej kaši. A netuším ako sa z nej mám dostať."
"Z tým ti ja nepomôžem. Ja som len vlkolak. Nemám nič spoločné z duchmi a už vôbec nie z diablom. To o upíroch sa hovorí že sú deti diabla, nie o vlkolakoch. My sme celkom mierumilovné tvory..."
"Fakt, nehovor..."
"Prepáč..."
"Začo?"
"No... Keď si sa tam zmietala mala som ti pomôcť skôr."
"Nevadí... Odkiaľ si mala svätenú vodu?"
"Vždy ju zo sebou nosím v taške. Lenže keď som bežala k tebe, počula som ťa totiž kričať, nejako som tú tašku stratila. Chvíľu mi trvalo kým som ju našla."
"Ako si vedela že práve svätená voda mi pomôže?"
"Neviem... Akosi som to tušila. Niečo mi hovorilo že toto budú asi následky tej kliatby a toho že sa stýkaš s upírom..."
"A kde si bola keď si ma počula kričať?"
"Kričala som strašne nahlas. Bola som... Hm... Od tvojho domu vzdialená asi štyri kilometre..."
"To som kričala až TAK nahlas?"
"No, normálny človek by ťa nepočul. Ale keďže vlkolaci majú omnoho lepší sluch ako všetky tvory na svete, mohla by som ťa počuť aj do vzdialenosti desiatich kilometrov. A viac. Stačilo by sa kúsok započúvať. Máme aj veľmi dobrý čuch. A veľmi dobrý zrak. Upíry sú oproti nám lepší len v rýchlosti. Inak sme lepší my. No a samozrejme, ešte sú lepší v tom že človeka dokážu jedným uhryznutím zabiť. My sa musíme kúsok potrápiť..."
"Aha... Takže keby som od teba bola vzdialená dvadsať kilometrov počuješ ma?"
"Áno ale musela by som byť vo vlčej podobe. Keď som človek sú moje schopnosti o polku slabšie. Napríklad ako vlkolak počujem do vzdialenosti okolo tridsať kilometrov. Ako človek o polku menej. Možno by som ťa počula tak na desať kilometrov viac nie."
"Na akú vzdialenosť by si ma cítila?"
"Vo vlčej podobe cítim do vzdialenosti sto kilometrov. Ako človek len úbohých tridsať..."
"Úbohých? Ja cítim do vzdialenosti desať metrov najviac tak sa nesťažuj..."
"No lenže ty si človek. Ja vlkolak."
"Hm... Tiež pravda. Čo narobíš... Musím nájsť niekoho kto mi pomôže odohnať toho... Diabla alebo čo to je."
"Myslíš vyháňač diabla? Jedného poznám. Zavediem ťa k nemu."
"Dobre..."
"Teraz si pospi. Zajtra vyrazíme." Povedala Susie a odišla.
Ráno som sa zobudila a poobzerala som sa okolo seba. A až teraz mi došlo čo sa vlastne stalo. Elizabeth je mŕtva, ja som zapredala dušu diablovi, ide po mne tlupa zúrivých upírov, zhorel mi dom a bývam s vlkolakom... No tak to je naozaj úžasné. Nevedela som či sa mám nad svojím životom zasmiať alebo plakať...
"Bré ráno." Otvorili sa dvere a v nich stála Susie. "Ahoj." Povedala som. Ona ku mne položila tanier z raňajkami. "Dík..." prehodila som a ona sa usmiala. "Tak čo? Akú si mala noc?"
"Hm.. Nič moc. Snívalo sa mi o Elizabeth..."
"Je mi ľúto že umrela."
"Bola jediná ktorá mi ostala po smrti matky... Moju sestru zrejme niekto uniesol a už je mŕtva, moja mama je mŕtva... Elizabeth je mŕtva... Otca si nepoznám... Som... Sama. Úplne sama. Nemám už nikoho!" zakričala som a tanier z raňajkami som hodila na zem. Mala som úplne stiahnutý žalúdok. Susie sa na chvíľu zatvárila nahnevane a potom ten neporiadok začala upratovať. "Prepáč..." zamumlala som. "To je v pohode..." odsekla Susie.
A potom sa mi zahmlilo pred očami. Videla som niekoho...
"Mala som víziu!" vykríkla som. "Akú?" opýtala sa ešte stále naštvaná Susie. "Videla som nejakú ženu.
Mala červené oči, červené vlasy a... Bola veľmi pekná. Povedala by som že upír..."
"Možné to je, dnes ráno som zavetrila upírsky pach. Asi tak... Desať kilometrov odtiaľto..."
"Susie, musíme vyraziť za tým tvojím priateľom. Upíry už po mne idú a je možné že dlho sa pred nimi neschovám. Možno už vedia čo som urobila. Že som kázala duchovi ktorý prenasleduje mňa zabiť Edwarda... Susie, musíme ísť inak je po nás oboch. Nechcem podceňovať tvoje sily to určite nie ale pochop ma... Bojím sa že keď prídu tak ich príde oveľa viac ako jeden či dvaja a povedzme si na rovinu že by si proti nim bola bezmocná..."
"Proti viacerým... Určite áno."
"Tak vidíš. Neber nič, musíme ísť."
"Keď na mňa vysadneš budeme tam rýchlejšie."
"To sa mám viesť na vlkovi?"
"No a? Pozri, pre mňa to ponižujúce je ale pre teba určite nie. Tak mlč a keď sa premením vysadni na mňa. Neboj sa, určite sa odnesiem."
"Fajn..." odvetila som a o chvíľu predo mnou stál veľký čierny vlk a uprene na mňa hľadel. "Môžem?" opýtala som sa. Vlk, teda vlastne Susie prikývla a ja som na ňu vysadla. Pohybovala sa obratne rýchlo. A vlastne, celkom dobre sa na nej išlo. Bola väčšia ako normálne vlky. O dosť. Fu a tie predné laby...
O hodinu zastala a mňa z nej skoro zhodilo. Vycerila zuby a stále sa obzerala. Asi niečo zavetrila...
"Upír?"
Zrazu sa otočila jedným smerom a spustila strašný brechot.
Cerila zuby, zavýjala, štekala. Aj ja som mala z nej strach...
Zrazu spoza kríkov vyšla mladá žena. Teda, aspoň mlado
vyzerala... Oči jej svietili na červeno
a netvárila sa práve milo.
"Stephannie..." šepla. Susie sa
chystala na ňu skočiť takže som ju
musela zadržať. "Susie nie." Povedala
som. Susie v podobe vlka na mňa
hodila veľmi škaredý pohľad a sadla
si, pričom ešte stále potichu vrčala.
"Aké pekné prekvapenie." Povedala
žena. "Som Loren. Teší ma." Usmiala
sa. "Ja som Stephannie. Ale to už
vlastne vieš."
"Samozrejme že viem. Vie o tebe už skoro každý upír. Veľa upírov by chcelo okúsiť tvoju krv. Vlastne, práve som na love..." usmiala sa znovu.
"Och, aké úprimné. Ja ti však ako večera neposlúžim."
"To je mi jasné. Aj tak som nemala v pláne nasýtiť sa práve z teba. Skoro všetci hľadáme upíra menom Edward. Iste si o ňom počula."
"Počula..."
"Nevieš kde by mohol byť?"
"Niekde v týchto lesoch... A prečo po ňom idete?"
"Pretože nie je veľmi obľúbený." Uškrnula sa Loren. "Tak, Stephannie, ja pôjdem. Dúfam že sa ešte niekedy stretneme..." dodala. "Maj sa." Šepla a zmizla...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ | Web | 18. září 2009 v 16:09 | Reagovat

wou je to skwelee..super..jee a ten wlcik no supis.. a preco wlastne idu po edwardowi??? ha??? A preco wsetci wedia o Step??? rychlo pokracowanieee

2 Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ | Web | 18. září 2009 v 16:10 | Reagovat

inak pred chwilou som dols adomow z nitry.. dost som utahanaaa ale dem dam 1 kapcu sykurinho denniku... a ty ako sa mas??, co mas nowe?? jja asi budem mat skrecka.. uz w péondelok... ale ete nemam kletku, ani krmiwo ani podstielku..to som ale weterinarka co :D:DxD

3 Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ | Web | 28. října 2009 v 17:29 | Reagovat

POKRACOWANIEEEEEEEEEEEEEEEEEE!!! ahoj prepac ze som ta dlho nenawstiwla.. ale bolo toho na mna dost..prepaccc

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama