KAPITOLA DRUHÁ

13. září 2009 v 17:29 | Heal_To_WORLD |  Kliatba našej rodiny

KAPITOLA DRUHÁ

Stretnutia a rozhovory


Stojím na lúke plnej čiernych ruží. Zrazu sa tam zjaví muž. Kde sa tu berie? Je mladý. Má ostré črty tváre, bledú pleť a hlboké čierne oči. Zasvieti slnko a on zmizne. Kam odišiel? Prečo zmizol? Slnko zájde a on je rovno predo mnou. Usmeje sa a odhalí ostré zuby. Cúvnem dozadu a pozriem naňho. On sa zatvári smutne, otočí sa a kráča preč. "Nie!" zakričím a rozbehnem sa za ním.
Prebudím sa trochu dezorientovaná. Čo to bol preboha za sen? Zvláštne. Ešte nikdy sa mi nič také zvláštne nesnívalo. Oblečiem sa, učešem a rýchlo utekám do kúpeľne.
Keď prídem dolu malá Jane sa rozpráva s mamou. Keď mama zbadá môj zamyslený výraz v tvári znepokojene na mňa pozrie a pošle Jane učesať sa.
"Zlatko stalo sa niečo? Mala si zlý sen? Alebo...Ťa vystrašil ten príbeh?"
"Nie mami, všetko je v poriadku. Práveže sa mi snívalo...Ehm...Teda vlastne nič sa mi nesnívalo. Zvláštne že?"
Mama prikývla a dala mi do tašky nejaké desať dolárov. "Zvyšok dostaneš keď prídem z práce. Mám iba veľké peniaze a dnes pôjdem do obchodu tak niečo rozmením. Tých zvyšných štyridsať dolárov dostaneš potom. A teraz už choď aby si nezameškala školu. Jane! Poď lebo nestihnem prísť na čas do roboty! Ahoj zlatko a dávaj si pozor." Povedala mama, zobrala Jane a ponáhľali sa k autu. Ostala som v kuchyni sama. Vlastne...Ostala som sama v celom dome. To nie je dobré...To vôbec nie je dobré.
Zrazu spadol tanier rovno predo mňa. "Stephannie." Počula som šepkanie dôverne známeho hlasu. O nie, zas je to tu...Nie...Prečo neutekám? Stojím na mieste ako prikovaná a keď z police spadne váza, strhnem tašku zo stola a bežím preč. Počujem ako za mnou ide, ako za mnou beží. Vybehnem na ulicu zabuchnem dvere a prestane to. Bože ja mám šťastie. Zrazu sa začne mykať kľučka. Rýchlo ju zadržím, zamknem dvere a bežím. Celou cestou do školy bežím. Bežím cez cestu a pozriem na ľavo. Rovno na mňa sa rúti autobus. Potom cítim ako ma niečo strhlo.
Určite to bol ten autobus. Ešte žijem? Ja naozaj žijem. Otvoriť oči či nie? A možno som už mŕtva. Je načase otvoriť oči aspoň zistím kde som. Peklo alebo nebo?
Otváram oči a skoro skolabujem. Nado mnou sa skláňa niekoľko ľudí a medzi nimi aj Alice s nejakým chalanom. Preboha veď to je ten chalan z môjho sna! Posadím sa a zakrúti sa mi hlava. Je mi na zvracanie. "Steph? Žiješ? Si v poriadku?" počujem Alice. Je vystrašená. Chcem sa postaviť a ten chalan mi pomáha na nohy. "Eh, áno. Čo sa stalo?" opýtam sa a Alice pozrie na chalana. "Skoro ťa zrazil autobus. Ale Edward ťa spred neho strhol a keď si padala narazila si si hlavu na chodník. Poviem ti Steph, máš šťastie že tam Edward bol. Neviem čo by sa stalo keby tam nebol. Zase to...tá vec?" opýtala sa Alice vyjavene. "Nie...Eh...Moja nepozornosť." Zamumlala som. "A kto je Edward?" opýtala som sa. Alice kývla hlavou smerom k tomu chalanovi z toho sna. "Aha. Tak ďakujem Edward. Za, ehm, záchranu života." Prehodila som a pokúsila som sa urobiť krok. Skoro som spala ale starostlivý Edward ma okamžite zachytil. "Nie je začo. Ale vidím že ešte ti ten život budem musieť chvíľu zachraňovať." Povedal pobavene a usmial sa. Odhalil žiarivo biele zuby a jeho očné zuby boli neuveriteľne ostré a o približne dva milimetre dlhšie než ostatné zuby. Vyvalila som oči. Všimol si to a okamžite nahodil kamenný výraz. "Prepáč." Zamumlala som takmer nečuje ale vedela som že on to počul pretože len mlčky a nepatrne prikývol.
O desať minút sme boli v škole. Alice mi veselo rozprávala o všetkých jej zážitkoch ktoré zažila v Las Vegas a Edward vedľa nás kráčal zo zamysleným pohľadom. Keďže sme všetci vymeškali desať minút z prvej hodiny, vykašlali sme sa nato a sedeli sme na lavičke v škole. Alice po chvíľu vstala s tým že si musí odskočiť a šibalsky sa na mňa usmiala. Vedela som že chce aby som sa s ním zblížila. Ha, to sa teda mýli. Myslím si že ani on sa nechce rozprávať.
"Vlastne som sa ti ani nepredstavil." Povedal odrazu. "Som Edward Hale. A ty budeš Stephannie Black." Dodal. "Ehm...Hej. Stephannie Bella Black. Teda. Isabella. Bože to je jedno." Povedala som a on sa zasmial. Mal naozaj pekný smiech.
"Budem ťa volať Bella. Môžem?"
"Ale iste. Prečo nie...Takže...Ty si sa sem prisťahoval z Las Vegas?"
"Nie, Las Vegas bola len zastávka. S mojimi rodičmi a s mojimi súrodencami som žil v Kanade. Krásne miesto."
"Prečo ste sa presťahovali?"
"No...Už...Sa nám žiadala zmena." Usmial sa a jeho tvár dávala jasne najavo aby sme ukončili túto tému. "Alice mi hovorila že trpíš depresiami." Načal tému. V duchu som Alice začala preklínať najviac ako som vedela. "Aha...Ehm...Hm. Hej. Vlastne...Nie sú to také depresie ako majú ostatný." Povedala som rázne a teraz som ja dávala najavo aby sme skončili túto tému.
Edward pochopil. "A ty...Tu bývaš od narodenia?"
"Áno. Naša rodina tu žije už od roku 1779. V tom dome kde bývam aj s mamou a sestrou. Je veľmi starý ale vo veľmi dobrom stave. Vôbec na ňom nevidno aký je starý."
"Aha. To máte super. Žiť už celé generácie v jednom dome. To je super."
"Hm...Fakt."
"Povedal som niečo zlé?"
"Nie kdeže. Nič."
"Tak fajn. Máš rada dážď?"
"Ako tak. Dážď áno. Ale zimu nie. Radšej mám teplo. A ty?"
"Ja? Ja naopak. Nemám rád teplo ale zimu. Zimu áno. A nech je zamračené. To mi vyhovuje."
"Prečo?"
"Len tak...A aká je tvoja najobľúbenejšia farba?"
"Biela, červená a najmä čierna. A tvoja?"
"Smutné farby nemyslíš? Moja naj farba? Myslím že modrá a zelená. Modrá symbolizuje vodu a vzduch. A ja milujem vodu. A zelená je ako lesy. Príroda. Zbožňujem lesné vychádzky. A tvoje najobľúbenejšie kvety?"
"Načo ti to všetko bude?
"Prosím odpovedz. Chcem o tebe vedieť čo najviac."
"Tak fajn. Ruže a ľalie. Tvoje?"
"Moje? Ruže a levandule. Nádherne voňajú. Čo máš radšej striebro či zlato?"
"Striebro. Zbožňujem ho. A ty?"
"Zlato. Štýl hudby?"
"Metal a opera. Vážna hudba. Ty počúvaš čo?"
"Vážnu hudbu, operu a rock. Tvoje nešťastné číslo?"
"24..."
"Myslíš jeden plus sedem plus sedem a plus deväť? Prečo?"
"Ako to vieš?"
Edward sa len uškrnul. "Tipol som si. O vašom dome si nehovorila práve nadšene. "Hm to nie."
"A tvoje najšťastnejšie číslo?"
"Uf, to naozaj neviem. Ale jednotka to určite nie je."
"Pretože jednotka je blízko nuly."
"Presne."
"Tvoj najobľúbenejší kameň?"
"Myslíš ametyst, opál a také?"
"Hej."
"Asi...Avanturín, Ametyst a rudonit. A tvoje kamene?"
"Tyrkys, Záhneda, ametyst a Avanturín. Tvoje najobľúbenejšie jedlo?"
"Myslím že pizza. A....Všetko čo je z fast-foodu."
"Ale to je nezdravé."
"No a? Koho to zaujíma? A tvoje naj jedlo?"
"Moje? Ehm...Vlastne. Nemám nejaké obľúbené."
"Aha...Zaujímavé."
"Máš niekoho?"
Pozrela som na Edwarda ako keby som videla panenku Máriu. Všimol si to a uškrnul sa. "Prepáč, ale vôbec ťa nepoznám. Ja...Neviem prečo by som ti to mala povedať." Povedala som a pozrela som naňho. Myslím že keď som ti zachránil život, tak mi môžeš dôverovať nie?"
"Tak fajn...Nie nemám. Vlastne. Nikdy som nemala. A ani mať nebudem. A ty?"
"Ja? Ja tiež nikoho nemám. A tiež som nemal. Prečo myslíš že si nikdy nikoho nenájdeš?"
"Lebo...Som divná. Ja...Chalanov priam...Odpudzujem."
"Mňa priťahuješ."
Pozrela som naňho a on sa usmial. Zrazu sa tam zjavila Alice. Vždy sa musí objaviť keď to práve nie je vhodné. To nie je fér!
"Tak čo pokecali ste si?" prehodila veselo. "Áno iste. Už toho viem o Belle dosť." Usmial sa Edward.
"O kom?" opýtala sa Alice vyjavene. "Ehm, moje druhé meno. Vieš, potom ti poviem. Proste sa volám Stephannie Isabella Black. A Edward sa rozhodol že ma bude volať Bella."
"Aha...Takže už máš aj prezývku. Telefónne čísla ste si vymenili?"
"Ešte nie..." zašomrala som. O chvíľu nato si Edward vypýtal moje číslo. Dala som mu ho a akurát zazvonilo. "Bolo mi potešením Bella, ale už budem musieť ísť ak nechcem vymeškať aj druhú hodinu." Usmial sa a odišiel. Mal takú ladnú chôdzu...
"Tak čo Bella? Alebo Isabella? Budem ťa volať Isabella. To je cool meno."
"Hej naozaj. Musím ti niečo povedať." Povedala som a rýchlo som ju ťahala na záchody. Povedala som jej o našej histórii a Alice na mňa vyjavene pozerala. Potom o krok odstúpila a pomaly prikývla. "Aha..." dostala zo seba. "Alice, ja to zničím. Ale musím niečo vedieť. Stále ma máš rada alebo...Už nie?"
"Samozrejme že ťa mám rada. Aj keď si trochu strelená a bláznivá a padnutá na hlavu." Uškrnula sa. Ja som sa tiež zasmiala a spoločne sme šli do triedy.

Po škole sme mali obed. Keď som sa naň doterigala sadla som si k prázdnemu stolu, keďže Alice pri mne ešte nebola. Zahĺbila som sa do knihy "ako vyhnať zlého ducha" keď som si všimla že oproti mne niekto sedí. Myslela som si že je to Alice ale potom som zdvihla pohľad a zbadala som Edwarda. "Ehm, ahoj."
"Ahoj. Tak čo? Aký si mala deň?"
"V pohode. A ty ako? Páči sa ti tu? V škole?"
"Iste je to tu v pohode."
"Ty nebudeš jesť?"
"Nie, nemám chuť. A ty? Čo to čítaš? Hm...Duchovia. Zaujíma ťa to?"
"Áno...Trošku."
Edward skĺzol pohľadom na moju tašku a zbadal ďalšiu hlúpu knihu "O upíroch, bytostiach noci". Skoro ma porazilo. Edward sa zasmial. "Aj upíry ťa zaujímajú?"
"Trošičku. Ale, mali sme mať referát o magických bytostiach. Našej učiteľke zase preplo. Chcela mať vyzdobenú triedu upírmi, Pegasmi, jednorožcami a vílami. Je trochu strelená."
Edward sa zase zasmial. "Aha...A ty nato veríš?"
"Načo?"
"No na upírov, víly a podobne."
"Nie, určite nie."
"A na duchov veríš?"
"Hej, na tých hej."
"Prečo? Videla si už nejakého?"
Tak dosť. Zbalila som knihu a vyskočila som od stola. Edward ma chytil za ruku. "Čo také som povedal?" opýtal sa zvedavo a pobavene zároveň.
"Nič. Ja len že neznášam keď si zo mňa niekto robí srandu. A...robí si ju skoro celá škola. To je v tom..." povedala som a znovu som si sadla. Ruka, ktorú mi Edward stisol ostala úplne ľadová. Bože naozaj má takú studenú kožu? Ako sneh.
"A prečo si ju z teba robia?" opýtal sa.
"Eddie, nejdeš k nám?" ozval sa mne odporný dievčenský hlas. Nemusela som sa ani otočiť a vedela som že ten hnusný škrek vydala jedna z najväčších kráv na škole. Anette. Krásna pipka. Skoro všetci chalani po nej idú. Fajn, už aj Edward.
"Nie, myslím že nie. Ostanem s Bellou."
"S kým? Táto hlupaňa sa volá Stephannie. To chceš ostať s touto bláznivou husou?"
"Viem že sa volá Stephanni. Ale má dve mená. Stephannie Isabella. Preto ju volám Bella a áno chcem s ňou ostať. A ešte jedna vec. Nie je to žiadna hlúpa hus." Povedal Edward a za sebou som počula šepkanie. "Isabella? To je cool meno!" Určite Anettine hlúpe kamošky. Edward ma trochu vyviedol z miery. Anette hodila na mňa hodila znechutený ksicht, otočila sa na podpätku a odišla.
"Wow. Prvý chalan ktorý ju odmietol." Poznamenala som. "Musí byť zdrvená." Dodal Edward a spoločne sme sa zasmiali.
Po obede som sa rozlúčila s Alice, Edwardom a Benom (ďalší kamarát, jeden z mála) a bežala som pred školu. Mala som na niekoho čakať. Na Elizabeth. Som poriadne zvedavá.
Potom som ju zbadala. Mala čierne, vlnité dlhé vlasy ktoré jej viali vo vetre a čierne oči. Jej pleť bola bledá, ale ja som bledšia a mala na sebe čierne tielko a čierne rifle. Uf, má čierny lak. Hm, pekný. Smeruje ku mne. Som zvedavá aký má hlas.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 cibule-e.blog.cz cibule-e.blog.cz | 13. září 2009 v 17:33 | Reagovat

www.phoenixcz.wbs.cz/Oznameni_Vudce.html
prosim hlasnete pro me pod temi vsemi obrazky je Hlasovani:kliknete prosim vas na cislo 3 díky mockrat

2 B@ru$hQ@ B@ru$hQ@ | Web | 13. září 2009 v 17:35 | Reagovat

kwášný blog..pls navštiw můj a zanechej comment..=) díky mooc..=)

3 Basinecka Basinecka | Web | 13. září 2009 v 17:40 | Reagovat

Ahojik:::: Čti Dal::::

Mas Moc Hezounky Blogisek:-) U Mne Začal Tedka Pokec A Chci Tě Pozvat:-)) Tak Mi Napiš Jestli Přijdes Čekám Na Tebe:-) Papa!! DouFam Ze Přijdes:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama