KAPITOLA ôSMA

13. září 2009 v 17:36 | Heal_To_WORLD |  Kliatba našej rodiny

KAPITOLA ÔSMA

Zapredaná duša


Čím dlhšie som bola sama, tým viac som si uvedomila do čoho sa púšťam. Veď ja vlastne Edwarda ani nemilujem... Ale on mňa asi áno. A možno že ma chce iba zožrať... Musím odtiaľto ujsť, ale ako? A kde sa skryjem? Je to upír, vystopuje ma kdekoľvek sa pohnem. A ak sa tu rozhodnem ostať viem že ma raz premení a to nesmiem dopustiť. Navyše, absolútne neviem čo je s Elizabeth. Možno je už mŕtva. Musím zdrhnúť...
Vstala som a potom mi to doplo. Jediný kto môže poraziť Edwarda je buď ten vlkolak ale toho vyhľadať nemienim, alebo... Isabella Blacková... Nie to neprichádza do úvahy... Alebo možno. Možno by som to mala skúsiť.
Počkala som kým nebola polnoc, potom som si nachystala všetko na vyvolávanie duchov. Soľ, pentagram zo sviečok, tabuľku, varič nad ktorý som dala hrniec z vodou. Výborne. Som pripravená... Ešte nôž. Á tam je. Dobre. Sadla som si k sviečkam a začala som. "Duch Isabelly Blackovej. Volám ťa na tento svet. Príď a pomôž mi. Ak si tu, daj mi znamenie." Povedala som a porezala som si prst. Krv som kvapla do vriacej vody a čakala som. A čakala... Po dvoch minútach som to vzdala a otvorila som oči. Ona sedela oproti mne. Vyžarovala z nej zvláštna žiara. Divoké zelené, mačacie oči jej svietili a havranie vlasy mala voľne rozpustené. Mala na sebe nejaké zvláštne čierne šaty. Pozerala priamo na mňa. "Bože..." vydýchla som. "Skôr než ma zabiješ, vypočuj ma..." šepla som. Isabella nadvihla obočie. "Prečo ma vyvolávaš keď ťa chcem zabiť? Nikto ma nevyvolal. Len ty... Prečo?" opýtala sa ľadovo. "Potrebujem pomoc... Iste vieš o tom upírovi." Prikývla. "Musíš ho zabiť Isabella. Inak zabije on mňa. A to nechceš nie?"
Bola ticho. Pozerala na mňa a po chvíli prehovorila. "Nemôžem ťa zabiť... Ale jeho áno. Teba zabijem až potom čo porodíš dievča. Dcéru..." sykla. "A čo ak porodím chlapca?" opýtala som sa. Vlastne, odkiaľ to nabrala? Čo ak vôbec nebudem mať deti?
"Nie..." šepla a mne sa zakrútila hlava. Videla som seba o pár rokov staršiu s malým dievčatkom ktoré som držala za ruku.
Obraz sa rozplynul a ja som znova videla usmievajúcu sa Isabellu. "Musíš ho zabiť." Povedala som. "Z radosťou... Ale čo zato?"
"Potom ma môžeš zabiť. Aj moju dcéru ak budeš chcieť. Len zabi toho upíra."
"Prisaháš?"
"Prisahám. Prisahám ti..."
"Výborne..." odsekla a zmizla. Ja som ju však stále cítila... Zrazu sa prevrhol hrniec z vriacou vodou a všetko sa to vyvalilo na mňa. Len tak tak som stihla ujsť. Potom som počula smiech a potom už len ticho. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vtrhla Elizabeth. "Elizabeth!" zakričala som a vrhla som sa jej okolo krku. "Musíme ujsť." Sykla. "Upíry niečo plánujú. Stephannie musíš zmiznúť."
"To nie je potrebné. Isabella sa oňho postará. Povedala som jej že potom ma môže zabiť ale najprv musí zabiť Edwarda. " Usmiala som sa. "Nie! Ty si ju vyvolala?! Stephannie! Zaprisahala si sa jej?! Predala si svoju dušu diablovi! Zvolala si na seba diabla samotného! Teraz umrieme obe! Umrie každý kto kedysi prekročil prah tohto domu. Stephannie prečo? Prečo si to urobila?!" kričala Elizabeth a ja som na ňu len z hrôzou pozerala. Zrazu sa jej oči zmenili. Nemala zreničky ani dúhovku, len bielko. Skríkla som a vyhodila som ju z izby. Zamkla som dvere. "Stephannie otvor!" počula som ju. Ale nebol to jej hlas. Bol to nejaký zvláštny hlas. "Nie!" skríkla som. Zrazu sa dvere rozleteli a dnu padla mŕtva Elizabeth. Z očí jej tiekla krv. Navyše stále jej bolo vidno len bielka. Začala som kričať. "ELIZABETH!" skríkla som. Vybehla som z izby a bežala som preč. Niečo ma potklo a spadla som dolu po schodoch. Snažila som postaviť čo mi po chvíli aj vyšlo. Vtedy som zbadala ako sa otvorili dvere a dnu chce vojsť nejaké dievča. "NIE!" zakričala som a rozbehla som sa oproti nej. Zvalila som ju na zem. "Preboha čo to robíš?!" skríkla. "Preč! Utekaj preč!" kričala som. Ťahala som ju za sebou čo najďalej od domu. Strašne som sa bála. Zrazu dom začal horieť. Cítila som bolesť. Zvalila som sa na zem. Kričala som. Akoby som horela zaživa. Bola to strašná bolesť. Ležala som na zemi, kričala som a váľala som sa. "Stephannie!" počula som to dievča. "Nie! Zabije ma to! Pomôž mi! Bolí to! Páli! Pomôž mi prosím ťa! Áááá..." zneli moje výkriky. "Ako ti mám pomôcť?! Čo mám robiť?!"
"Voda! Bože nie! To bolí!" kričala som znovu a znovu. Letmo som zazrela ako to dievča uteká preč. Prečo ma tu nechala? Zľakla sa... A ja umriem! Bože tá bolesť je priam neuveriteľná! "Pomóc! Prosím prestaň! Isabella! Nie, NIE! Bože odvolaj zo mňa diabla! Nie, au, bože prestaň! UŽ DOSŤ!"
Potom som cítila ako bolesť ustupuje. A cítila som aj to že som nejaká mokrá. Ostala som však ležať zo zavretými očami. Keď bolesť prestala úplne, otvorila som oči a zbadala som to dievča. "Svätená voda pomohla." Šepla. Ja som iba prikývla a omdlela som...


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 B@ru$hQ@ B@ru$hQ@ | Web | 13. září 2009 v 20:17 | Reagovat

díky..=)

2 Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ | Web | 13. září 2009 v 22:04 | Reagovat

Uzastneeee rychlo 9 kapcuu... juj a co sa staloo?? Zomrel nekto?? Abo ne??? A kto bolo to diewca?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama