KAPITOLA SIEDMA

13. září 2009 v 17:36 | Heal_To_WORLD |  Kliatba našej rodiny

KAPITOLA SIEDMA

JA A EDWARD SAMI DOMA


Ležím tu už celý deň. Edward mi skontroloval ranu. Ošetril mi ju a videla som na ňom aké má kŕče. Keby mohol tak by ma asi zožral...
Zrazu sa otvorili dvere. Vošiel Edward a niesol tácku na ktorej bola moja večera. Ako dokáže tak dobre variť keď to sám neje? To nikdy nepochopím...
"Prečo so mnou nehovoríš?" opýtala som sa. Od chvíle ako sme prišli domov so mnou neprehovoril. "Haló! Pán socha, s vami sa bavím..." povedala som a zamávala som. Začala som ho volať socha, pretože jeho kamenný výraz niekedy sochu naozaj pripomína...
"Tak dosť Edward..." šepla som. Pozrel na mňa. "Zjedz to, potom sa choď osprchovať a potom ti znovu skontrolujem ranu." Povedal. "Bože viem si ju skontrolovať aj sama. A ani variť mi nemusíš. Nepreháňaj to s tou starostlivosťou. Za chvíľu ma pôjdeš aj sprchovať nie?"
"Teraz si to prehnala ty. Makaj chcem aby si išla skoro spať."
"Prečo?"
"Lebo."
"Chystáš sa niekam?"
"Možno."
"Takže áno. A kam?"
"Niekam..."
"Aha...Na lov však?"
Edward na mňa pozrel spýtavým pohľadom. "Tvoje oči...Sú...Zlatohnedé."
"Podľa toho súdiš že idem na lov?"
"No áno...Vždy keď máš oči iné ako čierne si smädný..."
Edward nadvihol obočie, zvrtol sa a odišiel.
Ja som zjedla svoju večeru a šla som pod sprchu. "Steph..." počula som šepkanie a vytrieštila som oči. "Prosím ťa...Teraz nie..." šepla som. Počula som jej odporný smiech. Potom som sa pozrela do zrkadla. Ona tam bola! Isabella...Stála tam a vyškierala sa. Čierne kučeravé vlasy lemovali jej krásnu tvár. Mačacie, zelené oči jej priam svietili zlomyseľnosťou. "Prečo Steph? Prečo nie teraz?" opýtala sa. "Isabella prosím...Nie...Nie..." šepkala som. Ona sa zasmiala a ja som vzápätí letela cez celú kúpeľňu z hlasným "Nie!"
"Ale Steph...Nechceš sa hrať?" uškrnula sa a ja som letela do zrkadla. Bola som len v spodnom prádle takže keď som vletela do zrkadla po celom tele som mala škrabance s ktorých po chvíľu začala tiecť krv. "Stephannie...Čo je to s tebou? Nechceš sa hrať?" opýtala sa ma. Stihla som ešte zakričať "Edward!" a potom som vyletela von oknom. Z tretieho poschodia...

"Bude v poriadku. Našťastie má iba jednu zlomeninu. Rebro. A slabší otras mozgu. Potom ešte narazenú ruku a po celom tele má modriny a škrabance. Dávaj jej tieto lieky a ja sa na ňu o týždeň prídem pozrieť."
"Dobre James...A...Naozaj bude v poriadku?"
"Áno to bude...To zase tá...Ten duch?"
"Myslím že áno."
"Nič si nepočul?"
"Počul som až keď vykríkla moje meno. Vybehol som do jej izby ale tam nebola a tak som šiel do kúpeľne. Zbadal som rozbité zrkadlo a sklo na okne bolo tiež úplne rozbité. Pozrel som sa von a zbadal som Bellu ako leží na zemi celá pokrútená a od krvi. Vyskočil som za ňou no a...Potom už viete."
"Iste... Keď sa zobudí nech nevstáva ale nech leží. Teraz musím ísť, v nemocnici ma potrebujú. Ahoj a daj na ňu pozor. Edward, mal by si byť stále s ňou. Inak ju to zabije."
"Viete že nemôžem byť neustále s ňou. Musím chodiť...Na lov."
"Myslím že by si sa mal ísť túto noc nasýtiť a to poriadne. Najviac ako sa ti dá. Aby si pri nej vydržal čo najdlhšie."
"Zvážim to."
"A teraz už pôjdem. Daj na ňu pozor."
"Dám. Dovidenia."
"Dovi."
Počula som ako James ide dole po schodoch, otváranie škrípajúcich dverí a potom ich buchnutie. Oči som mala zatvorené. Všetko ma bolelo. Takže mám zlomené rebro? To je...Úžasné! Do pekla! Edward možno pôjde dnes v noci na lov. Myslí si že spím. Takže tu budem úplne sama. To znamená že tá sprostá Isabella sa určite dotrepe. A zabije ma...Zrejme...
O chvíľku som počula Edwarda ako vošiel do mojej izby. Skontroloval ma a potom dvere zatvoril a odišiel. Som v celom dome úplne sama...
Neskôr som otvorila oči a poobzerala som sa. Aha...Je hlboká noc.
S bolesťami som vstala z postele a hodila som na seba bundu. Obula som si tenisky a vyšla som na chodbu. Ak je Edward tam v lese a loví, je zrejme ďaleko. To je pre Isabellu dokonalá príležitosť ako ma zabiť. Ak nepôjdem za Edwardom pravdepodobne som mŕtva...
Vyšla som z domu a dvere som zamkla. Pomaly, keďže som mala zlomené rebro, som kráčala k lesu. Potom som išla cez les najtichšie ako som vedela. Ak je Edward nablízku, premenený na upíra a začuje ma tak ma zrejme zabije. Preto som sa snažila byť veľmi potichu. Zrazu zavyl vlk a ja som sa príšerne zľakla. Spadla som na zem a obzerala som sa. Bože, ak ma máš aspoň trochu rád nedovoľ tomu vlkovi aby ma našiel!
Kráčala som asi hodinu keď som začula divoké vrčanie. Ale...Aj keď som ho pred tým nepočula bolo mi akési známe. Bolo to Edwardove vrčanie! Nakukla som cez krík a naskytol sa mi príšerný pohľad. Edward bol prisatý na krk obrovského jeleňa. Prišlo mi zle keď som si uvedomila čo robí. Lenže Edward je upír, a upíry majú oveľa lepší čuch než ktorýkoľvek živočích na zemi. Samozrejme ma musel zacítiť pretože sa od jeleňa zdvihol a pozrel sa rovno mojím smerom. Jeho sýtočervené oči na mňa pozerali s neuveriteľnou túžbou ochutnať moju krv. Zadržala som dych a nebola som schopná sa ani pohnúť. A čo, aj tak viem že keby som sa rozbehla hneď by ma chytil a bolo by po mne. Stála som tam a čakala som. Túžba v jeho očiach bola čoraz väčšia a nakoniec sa postavil. Pomaly kráčal ku mne a ja som počula jeho jemné vrčanie. Cúvla som a Edward sa uškrnul. Odhalil ostré zuby. Začala som cúvať. Bežať sa mi aj tak nedalo keďže moje zlomené rebro mi to nedovolilo. Edward zrazu skočil a chcel sa na mňa vrhnúť keď naňho skočilo niečo veľké a zvalilo ho to na zem. To niečo sa postavilo a ja som zbadala obrovského čierneho vlka. Fajn chlapci pobyte sa tu o mňa, roztrhajte ma! Už nič lepšie sa mi prihodiť nemôže...
Bež, ozvalo sa v mojej hlave. Vytrieštila som oči. To bol ten vlk? On prikývol a znovu sa venoval Edwardovi. Tí dvaja sa začali biť a ja som radšej poslúchla a snažila som sa akým takým klusom dostať z lesa.
O hodinu som konečne videla svetlo z mojej izby ktoré som nechala svietiť. Pridala som do kroku a o chvíľu som bola v izbe. Zhodila som bundu a vyzula som si tenisky. Ľahla som si do postele a o chvíľu som zaspala...
"Bella!" počula som. Otvorila som oči a zbadala som Edwarda. "Áno?" opýtala som sa s malou dušičkou. Bol celú dodriapaný, veci mal roztrhané a pod ľavým okom mal obrovský škrabanec. Navyše, niečo ho uhryzlo do nohy. A zrejme to bol ten vlk pretože tento hryz bol veľmi veľký.
"Čo si večer robila v tom lese?! Mohol som ťa zabiť! Zbláznila si sa! Preskočilo ti?! Už si mohla byť mŕtva! Prečo Bella? Prečo?! Skoro som ťa zabil! Bol som na love, rozumieš tomu?! Aj keby som sa chcel ovládať nedokážem to!" kričal Edward a ja som ho prvý krát videla poriadne naštvaného. Bála som sa aby sa nepremenil...
"Prepáč..." šepla som. "Prepáč?! Myslím že to nestačí! Mne sa neospravedlňuj! Ty si mi neurobila nič ale ja som ťa skoro zabil!"
Vstala som z postele a pozrela som sa naňho. "Myslím že bude lepšie keď odídem. Ty si upír a ja som človek. Navyše, teraz keď si premenil aj Elizabeth musím aj s Jane odísť." Povedala som no keď som zbadala Edwardov výraz v tvári prebehli mi zimomriavky po chrbte. "Kde je Jane?" opýtala som sa.
"Zmizla."
"Zmizla alebo ste ju zabili?!"
"Bella prestaň! Zmizla! Zo dňa na deň! Nevieme kde je!"
"Musím ju ísť hľadať..." šepla som a chcela som vyjsť z izby. Edward ma však chytil a hodil na postel, lenže ja hlúpa som sa ho držala ako kliešť čo spôsobilo že spadol na mňa. Bože nie prečo je pri mne tak blízko?
Začala som zhlboka dýchať aby som upokojila šteklenie v žalúdku. To však nešlo...
"Edward?" opýtala som sa no než som stihla položiť ďalšiu otázku, jeho pery boli pevne prisaté na tých mojich. To čo...To...On...On ma pobozkal!
Po našom dlhom a krásnom bozku sa odo mňa odtiahol a pozrel mi do očí. "To...Viac...Nerob..." vydýchla som. "Prečo?" opýtal sa s úsmevom. "Pretože si upír Edward. Máš chuť na moju krv priznaj že aj teraz a to veľmi veľkú. Nechcem zomrieť." Povedala som. On sa však usmial a znovu ma nežne pobozkal. "Naozaj si myslíš že ťa zabijem? Nie Bells...Teraz nie. A ani nikdy. Ak ma samozrejme znovu nevyrušíš keď budem loviť." Usmial sa. "Opakujem ti, zlez zo mňa Edward William Hale Mason."
"Prečo?"
"Pretože mám zlomené rebro a keď na mne ležíš dosť ma to bolí..."
"Prepáč..." usmial sa Edward a posadil sa. "Kde je Jane?" opýtala som sa a snažila som sa hrať na ľadovú kráľovnú. Dúfam že výraz mojej tváre hovoril za všetko. Snažila som sa tváriť nesmierne naštvane, vystrašene a znechutene...Hm, dobrý pokus ale Edwarda som tým asi neoblafla, pretože keď sa na mňa pozrel zasmial sa. "No hahaha, čo je také super vtipné?"
"Ale nič...Len...Tváriš sa akoby si sedela na záchode a mala obrovské kŕče." Znovu sa zasmial.
"Hovado..." odsekla som. "Prepáč..." šepol a prestal sa smiať. "Inak...Kto to...Ehm...Čo to bolo to čo ťa zrazilo na zem keď si ma chcel zabiť?"
"Vlkolak."
"ČO?!"
"Vlkolak."
"To aj oni existujú?"
"Hej..."
"A predpokladám že aj elfovia, víly, jednorožce a všetka fantasy háveď."
"Hej..."
"Čo?"
"Ale nie neboj sa. Existujú len upíry a vlkolaci...A ehm...Duchovia."
"Hej...Nato som prišla aj sama."
Edward sa usmial a naklonil sa ku mne. Nežne ma pobozkal, vstal a odišiel. Kam? Prečo? Neviem...Len dúfam že ma neopustil nadlho. Ďalší útok rozzúreného ducha Isabelly Blackovej by som zrejme neprežila...Veď teraz ma vyhodila z tretieho poschodia...Čo bude nabudúce?




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ | Web | 13. září 2009 v 22:02 | Reagovat

priam uzastnee..rychlo 9 kapitolku :ˇ)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama