KAPITOLA ŠTVRTÁ

13. září 2009 v 17:31 | Heal_To_WORLD |  Kliatba našej rodiny

O DVA TÝŽDNE


KAPITOLA ŠTVRTÁ

Pohreb


Alison mi pomohla obliecť čierne šaty. Učesala mi vlasy a predné dva pramene mi v zadu stiahla do gumičky. Okolo krku mi dala čiernu šatku a jemne ma primaľovala. Potom mi dala čierny kabátik, obula mi čierne lodičky a mohla som ísť...Mame na pohreb...Od kedy mama zomrela a Jane sa psychicky zrútila neprehovorila som ani slovo. Je to už...Dva týždne čo mlčím. Pozerám do blba, s nikým nekomunikujem. Nejem...Nespím...Schudla som asi päť kíl. Už pred tým som bola chudá ale teraz vyzerám ako kostlivec. Navyše, nešla som do školy a vôbec nechodím von. To spôsobilo že momentálne som mŕtvolne bledá. V tých čiernych šatách musím vyzerať hrozne. Určite svietim ako neónová lampa.
Vyšla som na chodbu a zbadala som Jane v čiernom. Pozrela na mňa a otočila sa chrbtom. Jane si myslí že ja môžem za maminu smrť. Nebaví sa so mnou a len na mňa zazerá, nadáva mi. S ostatnými sa veľmi nebaví. Edward a Alice pri mne strávili veľmi veľa času. Snažia sa ma prinútiť aby som prehovorila. Moja slovná zásoba je však momentálne na bode mrazu. Elizabeth zatiaľ bola na súde, vlastne aj ja s Jane a dostala nás obe do opatery. Celkom ma to teší...A Isabella Blacková ktorá sa ma snaží zabiť tiež prestala vyčíňať. Dokonca aj ten poltergeist. Zrušila sa maminou smrťou kliatba? Nie, to sotva...
O chvíľu som sedela v aute. Šla som v aute s Edwardom a Alice. Alice sedela vzadu, Edward šoféroval a ja som sedela vedľa neho. "Bella zvládneš to?" opýtal sa. V poslednej dobe ma všetci začali volať Bella. Alebo Isa. Už málokto mi povie Stephannie...
"Bella?" opýtal sa znovu Edward a ja som prikývla. Zjavne mu to nestačilo pretože na mňa z obavami pozrel. Otočila som tvár k oknu a pozerala som sa von. Už sme na cintoríne. Prší...Aká irónia...
Edward mi pomohol vystúpiť a vybral z auta dáždniky. Podal mi môj ale ja som ho nepriala. Mám rada dážď, prečo si to neužiť? Dáždnik som hodila na zem a pomaly som kráčala k bránam cintorínu. O chvíľu som bola úplne mokrá a Alice mi svoj dáždnik dala nad hlavu. "Isa, ja viem že je to ťažké, ale to neznamená že musíš moknúť. Poď, schovaj sa." Povedala Alice ale ja som odmietla. Ostala som stáť pri maminom hrobe a čakala som. O chvíľu začal kňaz prednášať kadejaké veci o Bohu, posmrtnom živote. Ale myslím že som ho ani nepočúvala, pretože si nepamätám nič. Len som tam tak stála a pozerala sa na hrob. Potom nejaký muži zobrali lopatu a začali zasypávať mamin hrob. Už som neplakala...Už som nemala ako plakať. Moje slzné kanáliky sú totálne vyprázdnené. Nemohla som sa však pozerať nato ako na moju mamu sypú mokrú zem a tak som sa otočila bokom. Edward si to všimol a objal ma. Už som nebola prekvapená ako vtedy keď ma objal prvý raz.
Položila som si hlavu na jeho hruď a čakala som kým to všetko skončí. Potom som sa odtiahla a pozrela som mu do očí. Teraz mal oči jasno červené. Zamračila som a snažila som sa nepozerať na ne. Edwarda som si minule poriadne prehliadla. Je veľmi vysoký a má dosť vypracovanú hruď...Vlastne...Nie len hruď. Výrazné črty tváre, plné a nevýrazné pery. Červené, zlaté alebo čierne oči. A jeho pokožka...Veľmi biela. Zuby má krásne biele, akoby si ich každý večer dával bieliť a jeho očné zuby sú nápadne špicaté. A je...Nadprirodzene krásny. Vlastne...S Alison sa trochu podobajú. Jej sa tiež menia oči ale...u nej som zvyknutá, jej sa menia oči stále. Alison je nízka a tiež veľmi pekná. Som im obom taká vďačná že sa ma snažia postaviť na nohy aj keď to nedávam najavo. Starajú sa o mňa najviac ako vedia, spia u nás...Varia...Aj keď toho veľa nezjem. Akurát tak raz za deň cereálne lupienky. Aj to len preto lebo ma Alice začala strašiť že budem musieť ísť do nemocnice.
Keď sme prišli domov, Alison mi dala hrubú deku a zvliekla zo mňa mokré veci. Zabalila ma do deky a ťahala do kuchyne. Zjedla som misku už spomínaných, cereálnych lupienkov a znovu som sa vyštverala do izby. Zobrala som si veci v ktorých spávam a pobrala som sa do kúpeľne. Umyla som si zuby a tak ako každý večer posledné dva týždne som si dala hodinovú, horúcu sprchu. Vyliezla som z kúpeľne a Edward ma čakal pred kúpeľňou. Videl že ledva chodím a tak ma podoprel a odniesol do postele. Prikryl ma a sadol si ku mne. "Isabella Stephannie Blacková. Je načase prehovoriť. Viem že je to pre teba ťažké, ale prosím ťa, povedz už niečo."
"Čo ty môžeš vedieť...O tom...Keď ti umrie matka." Vykoktala som zo seba a Edward aj napriek tomu čo som mu povedala sa usmial. "Prehovorila si."
"No...a?"
"Bella, aj mne umrela matka. A aj sestra."
"Čože?"
"Ako počuješ. Bolo to dávno. Ale veľmi ma to bolelo."
Ostala som ticho a Edward sa pokúsil chytiť ma za ruku. Ja som ju však odtiahla a otočila som sa na druhý bok. Edward pochopil že sa nechcem viac rozprávať, zhasol svetlo vstal a odišiel. Ostala som v izbe sama. Samozrejme, s otvorenými dverami. Neprežila by som keby mi ich niekto zavrel...Ale oni sa zavreli samy. A zamkli sa. "Bella...Ty zato môžeš...Mala si zabiť Elizabeth...Je to tvoja vina..." počula som hlas. Vybehla som z postele a začala trieskať na dvere. Zvonku som taktiež počula ako sa snažia dobyť dnu. Potom ma neviditeľná sila odhodila od dverí a ja som spadla rovno na roh stola o ktorý som si rozbila hlavu a...omdlela som...

"Bella...Bella preber sa." Začula som Edwardov vzdialený hlas. Počula som Alison ako niečo hovorí, dokonca aj vystrašenú Jane. Ale nevnímala som. Počujem ich...Takže nie som mŕtva. Prečo? Do čerta!
Vystrelilo ma z postele a v hlave ma bodla zúrivá bolesť. Chytila som sa za hlavu a opatrne som si ľahla. "Čo sa zase deje?" opýtala som sa. Potom som sa obzrela a zistila som že...Och nie...SOM V NEMOCNICI! "Spadla si a udrela si si hlavu..." povedala Elizabeth. "Predpokladám že Edward už o všetkom vie." Zamumlala som a Edward prikývol. "A potom lekár zistil v akom si stave. Navyše, si ešte aj prechladla na tom pohrebe a tak...Tu zrejem ostaneš dlhšie ako sme predpokladali."
"Čože? Ale veď ja som v poriadku! Nič mi nie je!" kričala som. Alison pokrútila hlavou. "Nie Isa...Si podvyživená. Lekár to povedal. Tvoje telo odmieta stravu a preto si všetko vyvracala. Steph, hrozí ti anorexia. Tvoje telo proste...Nechce pracovať tak ako by malo. Neprijíma stravu. A to je veľmi zlé." Povedala a ja som ostala vykukane pozerať na infúziu ktorá mi stekala do žily. Strhla som si ju. "Ja tu neostanem ani chvíľu! Chcem ísť domov hneď teraz!" skríkla som a do izby vtrhol lekár. Boh môj...mamin bývalý. "Stephannie pamätáš si na mňa?" opýtal sa. "Iste že hej nestratila som pamäť ak ste si nevšimli! Viem ako sa volám aj to kde bývam a aj to kde chodím do školy! Všetko si pamätám!" kričala som na doktora. James(ten lekár) ma opatrne usadil do postele. Začala som okolo seba mlátiť ako zmyslov zbavená. "Nie! Nie pustite ma! Okamžite ma pustite!" jačala som hádam na celú nemocnicu. O chvíľu som sa nemohla ani pohnúť. Držal ma Edward a James. Bola som úplne bezmocná...
"Bella prestaň lebo ťa navlečú do kazajky." Sykol Edward. "Je mi to jedno...Chcem ísť domov. Nič sa mi nestalo preboha! No a čo je na tom že moje sprosté telo nechce prijať žrádlo? Čo má byť? Mne to nevadí! Dúfam že zdochnem na podvýživenie!" znovu som spustila...
O desať minút som bola pripútaná k posteli a do žili mi opäť stekala infúzia. Pripútali ma tu ako nejakého blázna...Vlastne...Ja som blázon. Preto tu ležím...
"Stephannie..." počula som. "Čo zasa chceš?"
"Ty chceš umrieť?" šepot...
"Áno a to len kvôli tebe ty sprostá hus!"
"Stephannie...si nezdvorilá..." šepot a odporný smiech.
"Zmizni!" vykríkla som a začala som sa na posteli zmietať. Do izby vtrhol lekár aj zo sestričkami a pichli mi injekciu. Fajn...A teraz zaspím...


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ Eli♥ tvoje looooowe SB-cko♥ | Web | 13. září 2009 v 22:01 | Reagovat

skweleeeeeeeeeeee len tka dalej

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama